Spišský hrad je o5 fotitelný (bez žeriavov), takže sa ani z nášho foto-regiónu nedá začať nový rok inak ako práve na tejto ceste, na tomto mieste. Tak nech Vás cesty vždy privedú do cieľa.Pod Kráľovou hoľou je vždy nádherne. Dajú sa tu nájsť doliny kde nestretnete ani živáčika. A keď vyleziete hore na hrebeň alebo lúku, máte za odmenu takéto tu pohľady.Prvého som videl asi po 200m keď som vystúpil z auta. Pokojne sedel na ceste a keď ma zazrel ako som vyšiel spoza zákruty zdúchol do lesa. Druhý bol po pol hodiny chôdze o5 na ceste. Ale ten šiel dolu dolinou proti mne. Mal ma celkom v paži a tak som mu musel zatlieskať aby si ma všimol. Ušiel tiež do lesa. Zatiaľ to bolo komfortné stretnutie s medveďmi, obaja sme mali možnosti ako sa vyhnúť stretu. Ale keď som prešiel do úzkej rokliny a kým ja som šiel po jednej strane a tretí medveď po druhej tak 50m odo mňa a tým istým smerom, už to komfortné nebolo. Delil nás len Vajskovský potok, ktorý som nedokázal prekričať. Ten potok končí vodopádom iba 500m nadomnou a podľa stŕmych svahoch okolo moc šancí na útek nebude. Rozmýšľam, či sa mi chce ísť za ním pri takýchto podmienkach. Ale naberám odvahu, prejdem potok na jeho stranu a pospevujúc idem ďalej hore dolinou. Zbadal ma skôr ako ja jeho. Samozrejme, oni sú tu doma. A keď som bol čoby kameňom dohodil začal zdrhať len pár metrov nadomnou do kopca a potom nas5 dolu dolinou. Toto už nebolo komfortné stretnutie, ale ako sa hovorí … nič nerieš, medveď to vyrieši za Teba. Cestou od Vajskovského vodopádu som zazrel ešte jedného, štvrtého v tento deň. PS: neďaleko, pri Krpáčove, je náučný chodník, ktorý sa, ktovie prečo, volá „medveďou cestičkou.“Vedel o mne. Celý čas vedel, že na neho čakám. A napriek tomu, že som na neho čakal, prišiel tak, že som si ho skoro ani nevšimol. Keď bol blízko, nemal som odvahu ani pohnúť foťákom, nieto ešte cwaknúť. Chcel som, aby tento moment trval večne. Trval iba chvíľku….
