.vždy sa mi odtiaľ ťažko odchádza. Napriek tomu, že sa domov po tých pár dňoch strávených fotením s partiou podobných fanatikov ako som ja celkom teším. Navyše, vždy na konci vidím nové a krásne miesta. Takže tentokrát od konca. Stojím za plotom, ktorý som preliezol a roztrhol si pri tom nohavice, na malej vysekanej … vlastne, kto tu liezol, odkiaľ a prečo to takto vykosil? Aha, až teraz mi to napadlo, že inou cestou ako ja sa tu nemohol dostať. Už si viem predstaviť, že tak ako ja som prehadzoval statív on prehadzoval kosu. Ale komu a načo to vykosil? Z tohoto uhlu mi príde pohľad na Civitu najkrajší. Slnko bude vychádzať skoro presne oproti, za mestom, takže budem fotiť do protisvetla, so slniečkom v zábere. Neznášam sedieť pri PC a tak všetko vsádzam na jeden záber. Prvykrát zakladám dva silné ND filtre od Ray Masters do držiaku. ND 32soft a ND 16hard by mali pri 9EV stačiť.
Viac mi netreba ani fotiť, som celkom spokojný. Počkám kým sa všetci pozbierame a hneď jak sadnem do auta zaspávam. Som fakt rád, že poslednú dobu nosím so sebou na cestu do Toskánska Patrika. Je to skvelý šofér (aj keď na neho sem tam hundrem ako jazdí). Cesta domov je pre mňa vždy náročná. Prakticky každý deň vstávame na východ slnka pred 5tou hodinou a spať ideme málokedy pred polnocou. Na každom fotografickom workshope v Toskánsku sa samozrejme v teréne ukázať účastníkom základy kompozície a expozície, prácu so statívom, prácu s filtrami a iné fotografické krajinárske drobnosti. Fotili sme podľa aktuálnych podmienok každé ráno a večer tam, kde som rozhodol, že budeme fotiť. V Toskánsku som bol už niekoľkokrát a tak sa viem v prípade nutnosti rýchlo rozhodnúť a presunúť na tu najlepšiu lokalitu. Samozrejme, nie vždy to výjde a zasvieti presne tam, kde sme boli včera. Vždy si hovorím, že hlavným cieľom workshopu je niečo nové sa naučiť a nové vidieť, ale som samozrejme rád, ak si účastníci odnesú aj domov poriadné fotografie.
Musím priznať, že sa snažím do krajinárskeho workshopu v Toskánsku čoraz viac pretláčať aj fotenie priamo v mestách. Oni k tej krajine jednoducho patria a tá atmosféra a architektúra si pozornosť fotografa skutočne zaslúžia. Takže sme prešli klasiky ako San Quirico d´Orcia, Monticchiello, Montepulciano ale aj Pitigliano a Civitu. Tie posledné dva o5 milo prekvapili a ja mám zase o dôvod viac sa tu v septembri vrátiť. Dni boli pre účastníkov workshopu pomerne náročné. Vstávanie pred piatou, ranné fotenie, raňajky, krátky oddych a potom až do večera, s krátkou zastávkou na obed, fotenie a fotenie. Počasie sme mali premenlivé, takže sa fotiť dalo stále. Po večernom fotení večera a vínko a chytro spať. Chytro ako chytro. Aj tak sme sa do postele pred polnocou takmer nedostali. Vždy bolo o čom hovoriť (samozrejme o fotení). Ale vždy si hovorím, že to nejako dospím doma (i keď to nie je pravda) a keď už som tu, tak nech aj dušu vypľujem. Každopádne. Pri ceste domov vidím (a počujem), že sú účastníci spokojní a tak som tiež. A ja im týmto ďakujem za skvelo prežitých pár dní v mojom milovanom Toskánsku.
© pali hradiský / www.fotoTATRY.sk