.konečne, po niekoľkých rokov sa mi to podarilo. Krásy severnej časti naších susedov, Poliakov, som obdivoval už dávno a Baltské more ma priťahovalo. Ale nejako bolo vždy niečo dôležitejšie. Až doteraz a ja vyrážam s ďalšími fotografmi, ktorých som dal dokopy k Baltu, do Gdynie. Cesta to nie je dlhá, ale časovo náročná. Našťastie poslednú dobu na podobné veci nahovorím stále Patrika, ktorý je výborný šofér, napriek tomu, že sa furt pri ňom bojím, lebo raz sa hrá s mobilom, potom zase niečo hľadá medzi sedadlami, večeria, pije … robím všetko možné. Tak sa radšej pokúšam zaspať. Ale prudký vietor a bubnujúci dážď hádže celým autom. Ideme celú noc. Poctivých 750km za 10 hodín s minimom prestávok. Paťo je proste šialenec.
.molo w Orlowie
Počasie moc neprialo. Keď sme zastavili pršalo a fúkal pomerne silný nárazový vietor. Mne to bolo jedno. Pre čiernobielu fotografiu je to takmer ideálne počasie. Takže ako prvý stativujem uprostred móla a niečo pofotím. Objektív bol za pár sekúnd mokrý. A to aj napriek zakrývaniu s dáždňikom. Nijako sa nedalo. No aj tak som vyfotil polku filmu (rozumej 8 záberov) na pentaxe 645n. Okolo obeda sa má vyčasiť a má byť pekne. Takže zvyšný čas venujem hľadaniu rôznych kompomzíc na zajtra. Určite sa tu vrátim. Za mňa by som tu pokojne mohol stráviť celý deň. Vecí na kompozičné cvičenie je tu habakuk. Ale v okolí mám ešte pár lokalít, ktoré chcem navštíviť a toho času je pramálo. Ale najprv raňajky a teplý čaj (alebo kávu). A popri tom pozeráme ako sneží a prší zároveň a do toho fúka silný vietor. V miestnej kaviarničke (alebo čo to v skutočnosti je) s výhľadom na more je to celkom príjemné pozeranie. Ani sa nám vonku nechce ísť.
.babie doly, torpedownia
Pôvodne som sa sem chcel dostať už pred 3 týždňami. No nevyšlo. Ako som odsledoval z webkamier, vtedy bolo krásne zimno, so snehom. Ale more tento rok nezamrzlo. Čo je na veľkú škodu, lebo tieto miesta s ľadom sú proste úžasné a tá atmosféra je jedinečná. Je tu v okolí niekoľko mól a tiež stará zrúcanina torpédoborne v mori. Tú chcem hlavne v noci s hviezdami. No nakoniec sme viac kecali a potom unavení išli skôr spať ako fotili hviezdy. Každopádne, miesta na fotenie sú to parádne a ja budem rozmýšľať ako to posunúť dalej aj iným záujemcom. Lebo už teraz sa hlásia 🙂
.Slowinski Park Narodowy
Tak toto je neskutočný zážitok. Napriek tomu, že som si pozeral množstvo fotiek odtiaľ tak ma ten piesok, pláže a púšť v takom merítku ako to je fakt prekvapil. Niekoľko futbalových ihrísk vedľa seba, piesok kde ste dovideli a po stranách Baltské more a jazero Lebsko. Slowinski Park Narodowy nás privítal silným vetrom. Ale aspoň bolo slnečno a na oblohe krásne oblaky. Turisticky je dosť oklieštený. Vyhradené koridory na chodenie a predpokladam aj dost strážené. Teda hlavne v dobe turistickej sezóny. My sme mali šťastie. V neskorší čas tu už nebolo ani živáčika. Večer som mal v nohách viac ako 10km chodenia po mokrom piesku s plnou poľnou. Najprv sme sa nechali odviesť klasicky „turisticky“ do stredu parku a odtiaľ sa vrátili po pláži nas5 asi 2,5km. Aj tu som mal vyhliadnuté čo a ako chcem fotiť, žiaľ západ slnka sa nekonal (aspoň nie vo svetle fotografickom), no aj napriek tomu sme sa s Palom vrátili tých 2,5km nas5 k vyschnutému lesu a skúsili nejaké dlhočasovky. A potom si to po tme odšľapali 5km nas5 k autu.
.tešil som sa na sever Poľska, mestečko Gdansk, Gdynia a Baltské more. Ale skutočnosť fakt predčila moje očakávanie a to čo som videl a „poznal“ z webu. Možností na fotenie je tam habakuk a ja verím, že sa ešte na tie miesta vrátim.
Účastníci zájazdu GDANSK, Balt, február 2017: Simona Rybanská, Peťo Kovačik, Marek Dunajský, Pavol Gorog, Patrik Kopčák,
© pali hradiský / www.fotoTATRY.sk