BENÁTKY NA JEDNÚ NOC

Aqua alta, ktorá býva v Benátkach každoročne tak 50x, ukazuje tentokrát svoju maximálnu silu. Média hovoria o 50ročnej vode. Celou cestou poćúvame v rádiu a sledujeme na internete, aká pohroma je v Benátkach. Nám hrozí, že keď sa tam za pár hodín dotrepeme s foťákmi, nafotíme to iba ak po pás vo vode. Jarka s Magdou v zadnej časti auta sú pri tejto predstave dnešného večera a zajtrajšieho dňa zelené. Dokonca posielajú pre istotu domov falošné informácie o tom, kam mierime. Pašo s Peťou sa potápať vedia, oni sa vody neboja. No a ja s Vladom a Palim to už nejako prepláveme. Plán by sme teda mali. Do Benátok sa vydávame v rámci workshopu – Toskánsko, jeseň 2019. Síce kráľovná Jadranského mora nemá s Toskánskom nič spoločné, ale leží na polceste do našej destinácie, a tak je príjemné si cestu takto rozdeliť.

Musím priznať, že som z Benátok videl veľmi málo fotiek. Nejako ma toto miesto a mesto nezaujímalo, tak som len narýchlo prebehol známych a kamarátov, aké fotky majú. A div sa svete. Rovnaké. Jeden čiernobiele, druhý farebné, ale v princípe rovnaké. Takže som od Benátok veľa neočakával. Napriek tomu som si to chcel na vlastnej koži overiť a celkom mi učarovali. Až tak, že som sa sem rozhodol na konci januára vrátiť na viac dní v rámci fotografického workshopu.

S Palim som večer ostal takmer sám. Námestie sv. Marka sa vyprázdnilo. Je už presne polnoc. Veľká voda, kvôli ktorej sme sa vrátili naspäť do centra, sa nekonala. Ešte kde tu vidieť oneskoreného reportéra, ktorý hľadá poslednú mláku vody, aby nestal na suchom námestí pri reportáži o záplavách. Každopádne, teraz je ten čas, kedy sa dajú Benátky nafotiť relatívne bez ľudí. Využívam to pri fotení mosta Ponte di Rialto. Tých mostov je v Benátkach nakoniec 345, myslím, že nafotiť si ich by bol zaujímavý projekt – asi sa sem ešte vrátim. Začnem s tým najstarším, ktorý spája štvrte San Marco a San Polo. Som síce unavený, ale toto je tá správna chvíľa. Nerušený ľuďmi si môžem fotiť a komponovať, ako chcem. Ráno sa potom vydávame na ďalší most cez Canal Grande – Ponte dell´Accademia, ktorý spája štvrte San Marco a Dorsoduro. No zisťujem, že pohľad z neho je krajší ako naň, a tak pri luxusnom východe slnka učím účastníkov používať ND filtre.

Z Benátok odchádzame presne v čase, keď sa začína o5 dvíhať voda. Budú tu mať zase veselo. Keď sme potom v Siene povedali pani, ktorá nás ubytovala, že ideme z Benátok, len krútila hlavou. Ako sme zistili, voda dosiahla hranicu tesne pod 1m a začali evakuovať turistov a na nejaku chvíľu uzavreli mesto. Holt. Príroda je mocný čarodej. A my pokračujeme (alebo teda začíname) vo fotografickom workshope – Toskánsko, jeseň 2019.

@ pali hradiský / www.fotoTATRY.sk