Len som sa rýchlo opýtal Dominiky, či môžem kladne odpovedať na pozvanie do Opálových baní na Dubníku a už som sa aj začal pripravovať. Fotiť v úplnej tme, tak aby som čo najmenej stresoval netopiere dalo celkom zabrať. Chodili sme viac ako 6km po miestach, kde ľudská noha nemá prístup. Chodili sme po miestach, ktoré dnes pozná už len pár vyvolených. A chodia dolu s veľkým rešpektom a úctou k histórií, k baníctvu, k prírode. Vliezli sme úzkou štrbinkou do štôlne Leštiny a snažili sa spočítať a nafotiť zimujúce netopiere.
LABYRINT CHODIEB
Dostávame sa na miesta, kde normálny smrtelník už nemá čo robiť. A prakticky pár posledných 15-20 rokov tu okrem sprievodcov a tých, čo to tu mapujú ani nikto nebol. Náš sprievodca je ale fakt dobrý a vyzná sa. Postupne prechádzame viac ako 6km chodieb a sme dolu viac ako 7h. Už aj unavený počítame spolu skoro 1200 netopierov a 7 rôznych druhov. Brodíme sa v ľadovej vode, plazíme v blate, ale aj prechádzame krásne priestory štôlne Liština. Ešte stále aj po tých rokoch je cítiť a počuť ako tu kopú baníci, vyvážajú tony kamenia na povrch a tam ich ešte raz každý a jeden berú do ruky a prehliadajú, či nenájdu žilu. Musela to byť otrocká práca s technikou akou mali v tej dobe. O to viac ma udivuje rozložitosť a veľkosť chodieb, ktoré dokázali vytvoriť.
foto: S. Greš
© pali hradiský / www.fotoTATRY.sk