Po niekoľkoročných fotografických skúsenostiach som v úzkych. Zábradlie vyhliadky je všade vyššie ako môj útočný statív. Keď pozerám ako sa farbí krajina pri západe slnka, ako brutálne krásne svietia Tatry, som zúfalý. Pobehujem po vyhliadke hore-dole, navyše fúka silný vietor, ktorý poriadne hýbe s vyhliadkou. Nakoniec predsa len jednú krkolomnú polohu pre statív nájdem, ale foťák pre istotu držím na šnúrke. Keby sa do neho ten vietor oprel, odletel by isto poriadne ďaleko. Mraky sa pohybujú krásne rýchlo. S použitím filtru BIG STOPPER by to bola krásna gýčovka, ale nedá sa. Akýkoľvek filter pred objektívom by fungoval ako plachta na ten vietor. Tak len nastavujem vstavaný ND filter na Fuji X100T a pri zaclonení sa dostávam na 1s. Musí stačiť. I tak je to na hrane a cvakám niekoľkokrát za sebou, aby aspoň jedna bola ostrá. A fakt. Až pri pozeraní fotiek doma som zistil, že je ostrá naozaj len jedna z 15tich, ktoré som ten večer urobil.
Na Luban sme sa s Milošom vyštverali za necelé 2h od auta. Posledný úsek dal celkom zabrať. Hlásia premenlivé počasie a aby som pravdu povedal, ani som nedúfal, že večer niečo nafotíme (a či to stihneme), lebo vyrážame LTT a je zamračené. Predpoveď hovorí, že až v noci sa to má zlomiť a tak ideme za hviezdami a možno aj východom slnka. No hlavne na skusy, ako to tam vlastne v skutočnosti vyzerá. Pol hodiny pred západom slnka sa to začína našťastie trhať. Príležitosť nás prinútila poriadne pridať do kroku. Hore sme vyšli udychčaní jak kone, ale stálo to za to. Farby a západ slnka boli prekrásne. Po fotení sa vraciame dolu na poľanu, kde v spoločností poľských trampíkov strávime príjemný večer pri ohníku a špekačke. Vyjasnilo sa do úplne čistej oblohy, a tak cwakáme nočnú oblohu plnú hviezd. Napriek uzavretej poľane je aj tu pomerne veľký problém so silným vetrom. Je najvyšší čas zvážiť nový útočný statív. Tento môj je vo vetre takmer nepoužiteľný a, ako zisťujem, aj nízky.
Som prekvapený, ako to v okolí vyhliadky Luban žije. Z vrcholu som narátal 5 ohníčkov, poskrývaných v okolitých lesoch. Dokonca medzi nárazmi vetra počujem aj gitaru. Zaťahujem zips spacáku, keď tu zrazu sa na vyhliadke objavia dvaja podgurážení Poliaci, ktorí tu majú v okoli akúsi nočnú hru. Neviem či sme boli prekvapení viac my dvaja s Milošom alebo oni dvaja, ale nakoniec boli celkom v pohode, zaspievali si pár goralsko-poľských pesničiek a odišli. Mohli sme pokojne spať až do rána. A aj sme spali. Až sa mi nechcelo nos vystrčiť do toho vetra. Neustal. Tak nastalo zase to klasické hľadanie miesta pre môj statív. Nakoniec som zvolil za statív svoje tričko položené na hrane zábradlia. Keďže sa vyhliadka mierne kývala, bolo to jedno. A sem-tam som nakoniec fotil z ruky aj 1/10s.
© pali hradiský / www.fotoTATRY.sk