Hneď na začiatku musím napísať, že napriek tomu, že očakávam v Slovinsku nastupujúcu jeseň, beriem so sebou viac čiernobielých filmov ako farebných a digitál vkládam do batohu „len pre istotu.“ Teraz mám chuť zachytiť čo vidím čiernobielo. Takže do NIKON F5 vkladám pre mňa nový film Rollei RPX 25, s ktorým plánujem fotiť krajinky zo statívu a do Canon EOS 1 osvedčený ILFORD HP5. Mno a ešte beriem predsa len aj jeden film KODAK do Canon EOS 33. Môj batoh váži hádam 100kíl. Veď len F5ťka ako telo má 2,5kg. A EOS 1čka mu váhou dýcha na krk. Ale tak auto odnesie a veľké výlety nie sú v pláne. Vymyslel som si úplne iné miesta, aké su štandardom pre workshopy. Prakticky sa oblasti okolo BLEDu chcem úplne vyhnúť a nakuknúť aj k susedom Talianom, hneď za hranice so Slovinskom. Počasie hlásia luxusné (až na tú plechovú oblohu), tak už len vyraziť.
Z Bratislavy vyrážame v noci a ráno, dlho pred východom slnka už stojíme na vyhliadke, na známom mieste Spičník a fotíme srdiečko pod nami. Je síce tma, ale mesiac krásne osvetľuje krajinu a po pár prejazdoch, ktoré nám robí Pali už máme krásne srdiečko na displejoch foťáku. Je to úžasné miesto. Prvykrát som tu stál pred 6timi rokmi, kedy som ani netušil, že tu také niečo je. Zastal som úplne náhodou na kopci, kde bola odbočka na vináreň kde som si chcel ochutnať a vlastne aj kúpiť víno. Ftedy som zistil, že je to prefláknuté fotografické miesto.Ostávame tu aj na východ slnka. Bolo by škoda meniť destináciu. Táto je luxusná.
Dávame si kávu v Maribore a presúvame sa ďalej na západ. Mám v pláne naplno využiť čas na workhsope a tak to vyzerá, že najazdíme tísíc kilometrov a moc nepospíme. Ale všetci sú s tým ok a tak nás čakájú krásne 4 dni fotenia a jazdenia. Aj počasie má byť krásne, takže možností z môjho repertuáru destinácií máme habadej. Tou druhou je Logarská dolina. Dáme trošku zabrať spojke, ale Palo to dáva na výbornú. Každých 50 metrov vystupujeme z auta a fotíme. Až nás to prestáva baviť a posledné kilometre prejdeme pešo. Nikde žiadni fotografi, žiadni turisti. Ticho. Celá dolina je naša. Aj s krásnymi výhľadmi a pohľadmi. Ešte si dáme cestou vodopádik s orlím hniezdom, s krátkou ale krásnou prechádzkou.
Na prvý deň dosť náročné, ale bude horšie. Na večerné fotenie už neviem nikoho dostať vonku, tak už len zájdeme na pivko a večeru a ráno pokračujeme. A to úplnou pohodou pri vode, pár minút od nášho bývania. Od minulého roku tu pribudli nejaké „atrakcie“ a tak na nové kompozície nie je núdza. Jazero Jasná je veľmi atraktívne pre fotografov aj pre milovníkov tichého rána. O5 tu nik nie je a tak nám celé toto ráno patrí. Počkáme kým na okolité kopce zasvieti a potom už len cwakať, komponovať a nakoniec i experimentovať.Dnes máme na programe ešte jednu krásnu roklinu, zakončenú vysokým vodopádom a aj výstup na Mangart. Už sa teším. Ale o tom až v ďalšom príspevku.
