Mal som s Gregorom pár hodín voľna, kým si Domča vybaví svoje veci v Lučenci. Rozhodol som sa ísť pozrieť neďalekú Šomošku. Už na parkovisku som mohol tušiť, že to s kočíkom nebude úplne sranda, ale zas tak ďaleko to nebolo, tak som to riskol. A tých pár miest som ten kočík jednoducho preniesol, ako už miliónkrát. Medzitým v tom kočíku Gregi zaspal. Sranda ako ho dokáže akékoľvkek drncanie uspať. No, bude mať z prechádzky zase prt. A ja si môžem trošku pofotiť.
Hrad Šomoška, kamenné more a kamenný vodopád je asi najväčšie turistické lákadlo v tejto pohraničnej oblasti. A nech mi už nik nehovorí, že východ Slovenska je zabudnuté územie. Tu podľa mňa nielen zastal čas, ale dokonca sa vrátil nas5. Nekonečné množstvo rozpadnutých domov, zanedbané polia, opustené dedinky. Zabudnutá, odvrtátená časť krajiny. Pre fotografa takmer raj, budem sa tu musieť o5 pozrieť.
Fotenie na veľkoformát má jednu typickú charakteristiku a tou je čas. Kým to človek vybalí, pripraví, nastaví, nakomponuje, pomeria a cwakne … čas. Mal som čas asi hodinku. Na pár cwakov to mohlo stačiť. Prevaľujúca sa hmla okolo hradu, upršané počasie a zima. Dačo by z toho mohlo byť. Tak kým sa Gregi zobudí, idem násť nejaké kompozície s mojou veľkou láskou, s ktorou to už rok ťahám po kopcoch. fotoaparát Polaris 4×5, FOTOTATRY, film Rollei 400 RPX, objektív Angulon 120mm f/6,8.
© pali hradiský / www.fotoTATRY.sk