. nie žeby som nefotil. Fotil som poctivo svadby, sem tam nejaké portréty a aj zvieratká. Ale vstávať v lete ráno kvôli východu slnka je skutok nadľudský. Dlhé večery na dvore s vodnou fajkou a vínkom tomu nepomáhajú ani kúsok a tak to už pár rokov riešim vyhlásením letných prázdnin od tejto aktivity. Ale začiatkom septembra sa to mení a som zas tam kde furt. Šľapem pekne do kopcov a za foťáčikom čakám na prvé slnečné lúče.
Hala Gasiencowa
Je to už proste taká povinná klasika pre fotografov. Mať fotku z tejto doliny. Zo Zakopaného je to menej ako 2 hodiny, normalnej turistickej chôdze s plnou poľnou na chrbte. Rád chodím do Tatier hlavne v noci. Vtedy nevidím do akého kopca to vlastne šľapem. A potom, ten pocit, keď idem dolu a viem čo čaká tu hordu turistov a čo majú ešte pred sebou. Škodoradostne sa smejem. Ale aj tak som prekvapený, koľko ľudí už šľape z parkovísk spolu s nami. A to sú 3 hodiny ráno. Ale to sú tí, ktorí majú nasmerované omnoho ďalej ako len na Halu Gasiencowu. Poľská turistika má obludné rozmery. Niet divu, že tade vedie umelo vytvorený chodník. Napriek tomu si mnohí turisti vyrábajú svojú vlastnú cestu a na týchto miestách je po nich stopa aj pol metra pod koreňami stromov.
Každopádne, je toto miesto fotografický veľmi zaujímavé miesto. Vyblbne sa tu každé ohnisko objektívu a pri zaujímavých podmienkách aj rôzne typy fotografických filtrov. Ja som mal plechovú oblohu a sem tam trošku pofukovalo. Takže pomohol hlavne zdržiavací ND filter a hore jemný prechoďák. Ja to hovorím stále a všade, ale som lenivý riešiť HDR a spájanie expozíc a tak mi použitie filtrov priamo na mieste príde najjednoduchšie.
Koniec letnej pauzy je tu. Už sa teším do jesenného Toskánska a potom čo najviac fotiť doma.
© pali hradiský / www.fotoTATRY.sk