Levočské vrchy – neobjavené

Luxusná, z fotografického hľadiska, bola táto jeseň. Lístie sa krásne zafarbilo, nepršalo, nefúkalo. Pre fotografa raj. Levočské vrchy sú ešte neobjavená oblasť pre turistov a fotografov. Zatiaľ sú tu, bohužiaľ, viac doma motorové píly a kamióny, ktoré zvážajú drevo nevedno kam. Voľakedy tu bolo vojenské pásmo – zákaz vstupu, už keď to vyzeralo, že sa to otvorí (aj pre autá)a vojenské pásmo zrušili tak vymysleli inú formu zákazu. Našťastie aspoň pre peších a cyklistov je toto územie otvorené a sprístupnené. Nanešťastie je „všetko ďaleko.“ Ale stojí to za tú námahu. Výhľady z hrebeňov a niektorých kopcov sú parádne, nielen na Tatry či Kráľovú hoľu. Levočské vrchy vraj ležia v dažďovom tieni Tatier, takže ísť sem fotiť sa oplatí aj pri zdánlivo nepriaznivých podmienkach. Občas sa stane, že sa vraciam zo slnečného rána domov do upršanej doliny. Alebo naopak, všade je pekne, len kde stojim prší. Čo väčšinou nevadí, môžem fotiť do diaľky. Pri prvom mráziku som práve na hrebeni Levočských vrchoch fotil prvú námrazu tohoto roku. Je to jednoducho začínajúci raj pre turistov aj fotografov.

.prvá námraza v Levočských vrchoch
.Canon EOS 5DII + EF 50mm f/1,4

Turistických značiek je zatiaľ poskromne. Po jednej z nich som sa vydal z Torysiek 813m n.m (modrá) cez Hrby (poľovnícka chata) som prešiel na žltú až k pamätníku SNP cez Javorinku, preskočil na červenú a vyšiel až na kopec Javorina 1224m n.m. Cesta je to v pohode. Sem tam rozbitá trochu viac, sem tam lepšia ako u nás v dedine. Keby nebolo zákazu vjazdu …

Na vrchole Vás počká romantická lavička (dokonca sa i tak volá), razcestník a vrcholová kniha. Samozrejme okrem panorámy Tatier vidno krásne celú dolinu smerom na Levoču, Mariánsku horu, ako aj Kráľovú hoľu a Nízke Tatry, ktoré vidno z celého hrebeňa.