.tajomné, malebné, divoké
Východnejšie to vraj už na Slovensku nejde. Na pár dní sa nám Nová Sedlica stane východiskovým bodom za stopovaním a (ak sa podarí) aj nafotením nielen zubra hrivnatého. Zo začiatku nás prekvapil sneh na ceste, a tak nejako nám zabránil, aby sme ušetrili pár hodín a kilometrov chodenia za týmto čudným tvorom. Len čo vytiahneme auto zo záveja, hneď sa presúvame pod Starinu a začíname so stopovaním. Jeho prítomnosť je zrejmá všade. Obžraté stromy a trus všade, kam sa človek pozrie. Už len ho vidieť. No napriek mnohým prechodeným kilometrom a prehľadaným hrebeňov sme šťastie nemali. Potešil nás aspoň pohľad na mačku divú, ktorá sa vyhrievala na slniečku. Veľmi nás však nenechala priblížiť sa. Akonáhle som cwakol fotku nižšie na 300mm a chcel ísť bližšie, zdrhla.
Lesy tu žijú nielen svojim vlastným životom, bohužiaľ aj životom ľudí. Aj Poloniny zasiahol zub chamtivosti za drevom. Cestou k bývalej dedine Zvala nás zastavuje (vraj) šéf urbáru a vypytuje sa, čo sme zač a čo tu chceme. Silou-mocou sa nás snaží od návštevy Zvaly odhovoriť. Zdá sa, akoby miestni nechceli, aby sa im po ich lesoch túlal aj niekto iný. Znova to potvrdili aj policajti v druhé ráno, ktorí chceli vidieť aj obsah peňaženky, nielen kufor auta. Keďže sme blízko ukrajinských hraníc, veľa veci vám dôjde (film Čiara nebol až tak mimo realitu). V Zvale nie je NIČ. Ani len tabuľa, že tu niekedy nejaká Zvala bola. Zato je tu obrovská poľovnícka chata … fakt obrovská. A skládka. Ó áno. Presne preto nás „nechceli“ hore pustiť. Pár kilometrov nad Starinou, najväčšou vodnou nádržou na pitnú vodu, je skládka. Najväčší zdroj pitnej vody v strednej Európe. Veselo si tu jazdí niekoľko desiatok džípov a nákladiakov denne. Na cestách vidno popri exkrementoch zubrov aj olejové škvrny od tých, čo zvážajú drevo z hory a vyvážajú bordel do hory. Biznis. Cítiť ho tu viac ako prítomnosť vlkov, medveďov, rysov a zubrov dokopy.
Ľudí si jednoducho v tejto krásnej krajine treba odmyslieť. Rád sa sem budem vracať a spoznávať nové zákutia. A hádam si aj zubra nafotím lepšie ako z 2 kilometrovej vzdialenosti 🙂
Zátišia starých stromov tu ponúkajú pokoj a tichú krásu. Rozfúkané lúky na vysokých kopcoch voňajú a lákajú. Mohutné hory strážia roztrúsené dediny. A príbehy ľudí. Odnepamäti zžitých s prírodou. Všetko a všetci píšu spolu kroniku krajiny. Zanechávajú stopy budúcim generáciám. Nuž kráčajme krajinou múdro a citlivo. Tak, aby stopy, ktoré po nás ostanú, neublížili nám ani našim deťom. Aby generácie po nás nepovedali: „Nerozumieme našim predkom, keď vidíme krajinu, ktorú nám zanechali.“
.zubor hrivnatý
@ pali hradiský