Milujem čierno-bielu fotografiu. To „neznáme“ pri stlačení spúšte, keď vlastne neviete, či ste to dobre cwakli. Nie je to ako na digitál, keď si rovno na mieste môžete skontrolovať, či je všetko ok. Každopádne sa tak na 90% furt trafím dobre. Ale pre každý prípad si aj tak scénu cwaknem na väčší „braketing.“ Málo kedy fotím na výšku, ale NIKON F5 so svojim gripom k tomu vyslovene núti. Skoro sa mi aj lepšie ovláda, keď fotím na výšku. Či už z ruky alebo zo statívu. Na poslednej návšteve do Slovinska cez fotografický workshop som sa zásobil pre mňa úplne novým filmom, Rollei 25 RPX. Vôbec s ním nemám skúsenosti, ale gúgl tvrdí, že na krajinku bude parádny. I keď, ako už pár rokov, ma desí rolka, ktorá má 36 obrázkov. Je to brutal veľa vo filmovej terminológií. Kým na digitál by som možno na tomto mieste nafotil niekoľko desiatok fotiek, na film som cwakol 3 fotky.
Fotka vznikla počas krásneho rána pri jazere „Lago di Fusine“ kde sme sa šli prejsť. Je to už Talianska strana, ale keďže sme bývali skoro na hraniciach, bolo to kúsok. Takže aspoň netrebalo skoro ráno vstávať. A mať takúto nádheru za domom a neísť si to cwaknúť by bol hriech 🙂
- exp,: film: Rollei 25 rpx; čas 1/30s; clona f/16
- vyvolanie: Rodinal 1:50
spolu s filmom Rollei 25 rpx moja „turistická“ výbava na krajinky
© pali hradiský / www.fotoTATRY.sk