Teplomer v aute ukazuje -16 stupňov. Fajne, konečne zima a námrazy. Treba ísť k vode, aby to malo ešte väčší efekt. Pre istotu volím miesto, kde mám najviac možností na fotenie a aj preto vyrážam pár hodín pred východom slnka, nech mám dosť času rozhodnúť sa, kde budem fotiť. Poslednú dobu mám na fotenie menej a menej času, takže takýto postup je viac ako logický.
Nad priehradou NIEDZICA sa vznáša príjemný opar. Keďže sa ochladilo z ničoho nič, voda nie je zamrznutá. Mám takéto podmienky rád, keď fotim „čerstvú“ vodu s námrazou, prípadne snehom na pozadí. V popredí sú namrznuté kríky a tráva. Vytvára to príjemnú atmosféru chladného rána. Pripravujem si foťák a čakám. Sem tam skontrolujem kompozíciu, len zo zvedavosti časy, zaostrenie. Všetko je jak má byť, ale stáť viac ako hodinu na mieste, pri vode, pri -16tich stupňoch … brr … začína mi byť kosa. Vyťahujem pre istotu baterky z foťáku. Predsa len do PENTAXu 645N idú tuškové. Síce lithiove, ale i tak … pre istotu. No, a na vloženie do foťáku naspäť už nie je dôvod. Hmla sa nad vodnou hladinou zdvihla a zakryla všetko okolo mňa. Rozhodujem sa, či zmením miesto, alebo vydržím do východu slnka. Veľa času neostáva. Ani po 10tich minútach sa situácia nemení, hmly je veľa a všade. Ak chcem niečo nafotiť, musím odtiaľ preč. Je to furt vabank. Viem, že na inom mieste už nebudem s prvými lúčmi slnka a stratím kopu času zbalením foťáku, presunu s autom, rozbalením, nakomponovaním. Kým nadávam a pozerám na hodinky balím harampádi a presúvam sa o 15km inde. Už v aute vidím ako sa prvé lúče slnka dotýkajú vrcholkov kopcov. Nacvičené pohyby vyberajú opäť statív a foťák v ruke, mením rýchlo objektív na pentaxe s redukciou to nie je až také rýchle, navyše mám skrehnuté prsty a po členky stojím vo vode Dunajca. Ale, konečne mám všetko pripravené a svetlo je ešte stále výborné.
CWAK, pretočenie filmu a je to. KONIEC. Jeden záber. Celkovo takmer 5 hodín kvôli jednej fotke, celkovo viac ako 100km najazdených v aute. Ešte počkať 2 týždne na vyvolanie filmu, či sa to vôbec oplatilo a fotografia je na svete. A oplatilo sa. Už keď ju vidím doma na presvetľovacom pulte. Ešte ju dať oskenovať Marekovi do DUNY FOTOCENTRA a môže ísť do sveta. Navyše, len pár hodín po zverejnení ide na plátno. Formát 60×40 zniesol sken v pohode. Paráda. Toto je príbeh jednej fotky s koncom aký by si predstavoval každý fotograf. Ísť, nafotiť, spracovať a predať. To je príbeh jednej fotografie.
© pali hradiský / www.fotoTATRY.sk