sLOVEnia workshop, jar 2018 – ako bolo

.stojím úžastnutý pod neskutočnou masou vody, ktorá padá z 50m výšky len pár metrov odo mňa. Pre hluk, ktorý vydáva nepočujem nič okolo. Ani keď po mne ostatní kričia aby som konečne uhol a prestal zavadzať v zábere. Je to fakt krása. Naozaj dobrá bodka za vydareným fotografickým workshopom sLOVEnia, jar 2018.



Po 6tich rokoch chodenia v tomto termíne do Toskánska som zmenil destináciu. Víno mi asi bude v zásobe teraz chýbať, ale dúfam, že na mňa kamaráti, ktorí tam chodia, nezabudnú. Aj keď, aj Slovinci majú dobré víno, ale tá oblasť je pre nás dnes ďaleko. Pohybujeme sa v okolí jazera BLED, ktoré je hlavným lákadlom a destináciou na výlety v okolí. A právom. Aj keď, na druhej strane, tu v okolí je toho na pozeranie a samozrejme na fotenie habakuk.

Prvé ráno trávime dolu pri jazere Bled. Počasie je typické letné. Bez obláčika, pokojná hladina, sem tam nejaká kačka alebo labuť. Aby som to oživil, hádžem pred objektív do vody kamene. Aj keď, zohnať ich v okolí jazera je fakt problém. Už sú za tie roky pohádzané asi všetky v jazere. Tesne pred východom slnka sa na drevených chodníčkoch po obvode jazera množia stativári. Je nás tu požehnane, ale miesta je našťastie dosť. Po prebdenej noci sa presúvame na ubytovanie. Cestou k jazeru Bohinj nás ešte prekvapí hmla a tak zastavujeme a ďalšiu hodinku fotíme kostolík pri ceste. Dáme sprchu, trochu ľahneme na postele, ale ten adrenalín, že sme sem prišli fotiť nás dosť rýchlo naukladá do jedálne k stolu a napriek tomu, že plán bol ísť fotiť až večer, vyrážame skoro poobede. Vodopád Savica je úžasný. Obrovský, obrovský počet ľudí i kopec k nemu. Aspoň sa mne zdá. V noci som toho moc nenaspal a vďaka chceniu ísť fotiť som si nezdriemol ani poobede. Na konci jazera, tesne pod kopcom nás zastavuje príjemný chlapík a pýta 3€ za parkovné. Slovinská perfektná angličtina u každej vekovej kategórii má vždy prekvapí a aj naserie. Je to zaujímavosť. Vďaka nedostatku peňazí na preklad filmov vedia všetci po anglicky aj nemecky. Správy majú trojjazičné. Aj staručká teta čo predáva na trhu vie perfektne po anglicky.


foto: Michal Jesensky

Večer trávime takmer nič nerobením (niektorí ale fakt i fotia) pri jazere Bohinj. Je zatiahnuté, ale pri dlhočasovkách to nevadí. Aj vďaka filtrom od ray masters to vieme natiahnúť na poriadne dlhé časy a tak miznú aj ľudkovia, ktorí sa prechádzajú po moste. Ešte nejaké pivko a večera v krčmičke hneď vedľa ubytovania a myslím, že nikoho do postele prehovárať nemusím. Slnko vychádza veľmi skoro, takže čím skôr, tým lepšie.



Milujem východy a západy slnka v krajine keď stojím za fotoaparátom. O to viac, keď je okolo mňa banda podobných ľudí, rovnako trafených.  Fotíme podľa pripraveného scenára všetko okolo jazier Bohinj a Bled. Možnosti je neúrekom. Aj pre tých, ktorým sa chce šľapať na vyhliadky aj pre tých, ktorým nie. Program workshopu upravujem podľa potrieb a chcenia účastníkov. Slovinsko je tomu naklonené. Máme pekné počasie. Prakticky sa dá fotiť celý deň a tak to aj využívame. Jazdíme autom, zastavujeme ak niekoho niečo zaujme, to je jednoducho na WS samozrejmosťou. Napriek tomu, že mňa ta fotoscéna nezaujala, trpezlivo a hlavne s pochopením čakám kým ostatní dofotia.



Slovinsko je skutočne ďalšou výbornou destináciou na fotografické workshopy. Takmer neobmedzené možnosti fotenia v každom počasí a ročnom období. Veľká rozmanitosť scén a krajiny. Využitie fotografickej techniky od malých kompaktov, digitálov, filmov, krátkych či dlhých objektívov. Všetko na takomto fotografickom workshope môžete vyskúšať a určite si domov odnesiete aj nejakú tú fotečku.


 

© pali hradiský / www.fotoTATRY.sk