SLOVINSKO – JAMNIK a BLED

.keby nešiel pred nami starý opel a za nami ešte staršie clio, neviem či by som sa ja doma odhodlal ísť takouto cestou v lese na aute. Naše auto má vysoký podvozok a dokonca i 4×4, ale som na pochybách. Ako povedal Piotr, málo aj Slovinských fotografov vie o tomto mieste nad Bledom. Priestor tak akurát pre pár statívov nahustených vedľa seba. Pcháme sa spolu so Slovincami, čakanie prekladáme Paliho slivovicou (alebo to bol irsai?). Ráno začína.

Slovinci sa pomaly lúčia a utekajú do práce, my na raňajky. Piotr mi síce už poukazoval tie naj miesta ešte doma cez FB, ale aj teraz ešte pre istotu ťuká s chalanmi do chytrých telefónov a na guuugl. Je to príjemná a praktická pomôcka. Zídeme dolu do zaspatého kempu a raňajkujeme. Odtiaľ máme Bled a celé jazero ako na dlani. Všetko sa ešte len teraz pomaličky, naozaj veľmi pomaličky prebúdza do slnečnej soboty. Musím priznať, že som čakal väčšiu romantiku. Keď sme v noci tadiaľ prechádzali, svietilo to všade ako na Václaváku. Kopa hotelov, ciest, budov … žiadna romantika sa nekonala. Cez deň, prekvapivo, vyzerá Bled krajšie ako v noci. Ale je dosť možné, že je to len neznalosťou terénu 🙂

Zobúdzam sa na zadnom sedadle auta. Celú cestu som mal pocit, že som na horskej dráhe. A ako aj neskôr zisťujem, nebol som ďaleko od pravdy. Strmý kopec, kľukaté a úzke cestičky a šialenec s menom Patrik, ktorý to so svojím autíčkom trieli dohora ako šialený. Držím sa, čoho sa dá držať a nohami podopieram prepravky a fotobatohy, aby nelietali po aute. Akonáhle zastavil, zjavil sa pred nami úžasný kostol St. Primoz v dedinke Jamnik. Kvôli tomuto som to všetko plánoval. Fakt neviem prečo, ale hlavne toto som chcel vidieť v Slovinsku. Síce som si predstavoval, že ho budem fotiť v zime, fujavici a hmle, ale ani toto jarné počasie nie je až také zlé a západ slnka a posledné svetlo na alpách v pozadí vytvorili skutočne krásnu atmosféru. Nie som úplne spokojný, ale to je dobré. Aspoň sa mám dôvod sem o5 vrátiť.

Piotr tvrdí, že ráno majú byť hmly. Je teplo a pofukuje vetrík. Z čoho asi tak vznikne tá hmla? S Palom (Pavol Gorog) pochybujeme a potvrdzujeme to ďalším kalíškom. Teraz už je to na stopro ten irsai. Slifku sme už vypili. Varíme čaj, večeriame a Palo s Patrikom zaliezajú definitívne do auta. Ja ešte skúšam čo-to pofotiť a leziem tiež do spacáka vedľa foťáka. Ten nech si v noci fotí, uvidíme, čo z toho ráno vznikne. Zobúdzam sa, že je úplne ticho. Ticho a tma. A hmla. Je úplne všade a ani po východe slnka nemizne. Piotr mal pravdu, nepoznáme to tu. Balíme a ideme domov. Krátky výlet to bol, no už sa fakt teším, kedy sa vrátim do týchto končín zas.

© pali hradiský / www.fotoTATRY.sk