Kráčam ešte zasneženou dolinou. Napriek tomu, že je už polka mája. Ešte dlho sa podrží tento rok sneh vo Veľkej studenej doline. Napadlo ho nejako viac tento rok a nechce sa mu roztopiť. Na prvý pohľad ešte všetko spí. Tajne dúfam, že uvidím a nafotím aspoň kamzíky. Ale ako hovorí Viki, už ich dávno nevidel a keď, tak len z diaľky. Sú prekvapivo plaché. Turisti, ktorí zmizli z dolín vďaka obmedzeniam ponúkli dolinu o5 iba im. Nik ich neruší, nik nenaháňa, neobmedzuje. Podľa informácií sú svište ešte zalezené bezbpečne pod snehom v nore a líška sa sem tam ukáže pod chatou. Idem hore na pár dní, tak sa hádam podarí niečo cwaknúť. Možností a času na to mám habakuk. Beriem so sebou Canon EOS 5DII s objektívom Canon EF 70-300mm f/4-5,6 II IS USM. Spolu s krajinárskym EF 17-40mm f/4L výborná zostava do Tatier.
.líška na zamrznutom Dlhom plese
Prechádzame sa s Viťom neďaleko chaty. Dlho nebolo po nich ani stopy. Iba raz sme ich zazreli tam hore na hrebeni ako prebehujú. Ale boli rýchli a strašne ďaleko. Kamzíky si behajú po skalách a snehu ako … no proste ako kamzíky vo voľnej prírode, kde si môžu robiť čo chcú. Dnes sa už neukážu. Nemajú vychodené cestičky ku krmítkam, hľadajú si potravu tam, kde ustúpi sneh. Sedím ráno na terase chaty a na svahu oproti sa niečo pohlo. Spustilo menšiu lavínku kameňov, ktoré sú teraz po zime pouvoľňované. Tie sa dostali na snehove pole a spustili snehovú lavinu. S rachotom zletela až k plesu. Vyplašila líšku, ktorá dolu hľadala niečo pod zub. Nie, nie je to líška od Rainerovej chaty. Táto je aj vďaka Romanovi vo veľmi dobrej kondícií. V toto ročné obdobie sú takéto lavíny celkom časté a normálne. Uvolnený sneh sa spolu s kameňmi rúti dolu žľabom a narobí v doline poriadny lomoz. Ozýva sa pár sekúnd a potom o5 stíchne akoby sa nič nedialo. Je to fascinujúce divadlo pri ktorom na chvíľu zabudnem na všetko okolo seba. Aj na fotoaparát, ktorý mám na stole pred sebou. Líška sa presunie po plese až k okraju, ktorý je ku mňe najbližšie. Tatranská žula, pleso a líška. Krásna scenéria tatranskej prírody. Všetko tam musí byť. Už dávno netúžim po atlasových fotkách s dokonale rozmazaným pozadím. Zviera v krajine, tak to mám rád!
.kamzíky z Veľkej studenej doliny
Už mi je zima. Fotenie pred chatou má svoje nedokonalosti. Kým tu hodinku len tak sedím tak sa vystriedali všetký ročné obdobia. Z rána pršalo, potom prestalo, ale začal fúkať silný vietor, ktorý priniesol hmlu a neskôr i sneh. A po pár minútach už svietilo slnko. A po ďaľších pár už zas snežilo alebo pršalo. Každopádne môj zadok neopustil terasu chaty a môj foťáčik ma na karte pár celkom použiteľných záberov. Nedostatok turistov v doline dovolil zvieratám prísť „na dostrel.“ Na druhé ráno som sa vybral s Viktorom na vychádzku na Svišťov štít. Dva krásne kamzíky na nás pozerali celou cestou bezpečne z hrebeňa až kým sme k nim neprišli. Dovolili nám pár fotiek, zapózovali a pekne odkráčali kamsi dolu žľabom do doliny. O5 počuť ako sa spúšťajú lavínky tam, kde slnko viac a viac zasvieti. Uvoľnuje sneh a pod ním kamene.
@ pali hradiský