Často a rád som do nich chodil. No poslednú dobu som Tatry zanedbával a pravdupovediac aj ignoroval. Rád ich fotím. Mám ich rád na fotkách, no kvôli neskutočne veľkému turismu v nich do nich nechodím. Mal som rád prázdne doliny, keď som si skoro hore šľapal sám alebo so spolulezcom. Teraz bola šanca byť o5 hore sám. V tomto čase korona pandémie sa všetci zľakli a nik hore nechodí. Tak je to čas pre mňa aby som sa do Tatier vrátil. Aspoň na chvíľu. Ale užil som si tých pár dni fakt luxusne. Počasie bolo také, aké mám poslednú dobu rád. Za deň sa vystriedá niekoľko ročných období a na oblohe nie je nudný plech, ale furt sa tam niečo deje. Vystupuje z Hrebienka z auta a začína mierne pršať. Ale podľa predpovede počasia (meteo blue funguje výborne) sa má veľmi rýchlo vyčasiť a nad Rainerkou už zhadzujeme všetko možné zo seba a v kratkom tričku a elasťáčkach vystupujeme Veľkou studenou dolinou. Je to luxusné, takmer stále ideme po snehu, sem ta sa prepadneme do kosodreviny. Chodník nad lesom už nie je tak prešľapaný. Turisti vymreli, takže si hľadáme svoju vlastnú cestu (i keď … Viki pozná v doline každý šutrík dokonale).
Viktor už viac ako 8 rokov stúpa Veľkou studenou dolinou. No pochybujem, že niekedy šiel hore tak dlho. Tvrdí, že si to užíva (nikam sa neponáhľame), ale ja mu neverím. Chalanisko, ktorý je zvyknutý vybehnúť hore za 45minút s nákladom sa so mnou plahočí viac ako 2 hodiny. Ale musím povedať, že si dolinu fakt užívame. Viktor mi robí sprievodcu, všetko ukazuje a ja mu 8 ročnú absenciu nahrádzam, že ho aj s Romanom (pes) fotím kde sa dá. Máme plány s fotkami, tak si necháme na tom záležať. A dobre, že sa mu chce mi všetko ukazovať, lebo si už nič nepamätám. Žiaden kopec, žiaden štít už dávno nie je uložený v mojej hlave. Veď sa ale nie je ani čomu čudovať. Naposledy som bol hore v roku 2007. A vďaka korone sú Tatry presne také isté ako som si ich pamätal. Prázdne a tiché. Počuť iba zosúvajúce sa lavíny zo žľabov. Ozývajú sa celou dolinou a zbudzujú fakt rešpekt. Viki mi ukazuje aj miesto, kde má (alebo mal) brlhoh macko. Pozorujem krajinu dookola a dúfam, že uvidím aspoň kamzíka. Nakoniec ma príroda vo Veľkej studenej doline obmenila nad očakávanie a po tých rokoch prichystala naozaj krásne divadlo. O5 som sa zaľúbil, ale o tom inokedy.
Nemám plán ako dlho ostanem na chate. Dominika ma pustila na akodlho budem chcieť a to je fakt luxus. Jedine čo budem potrebovať je mobilný signál raz za deň aby som cinkol domov krpcom večer pred spaním. Takže už sa teším na ticho a čapované pivko, horec a kuchyňu od Vikiho. No aj na knihy z kuchynskej knižnic Zbojníckej chaty keď bude vonku fakt hnusne. Ako hovorí kamarát a veľký tramp Michal Kupsa: „Když je venku hnusně, sednu si do hospody na pivo. No a když se vyčasí, tak si sednu blíže k oknu, abych se na tu krásu mohl pořádně podívat.“
S Viťom som sa nevidel roky. Mali sme si čo povedať a aj napriek jeho „smutnejšej“ nálade, že ma konečne vytiahol hore a hlásia škaredo som si to užíval plnými dúškami. Aj medzi snehovými vločkami, aj medzi daždovými kvapkami, aj keď na nás svietilo slniečko. Ďakujem Ti Viťo. Bol to luxusne strávený čas s Tebou, dolinou a chatou. Luxusne strávený čas počas môjho sabbaticalu.
Prajem Vám príjemne stravený čas tam, kde to máte radi a kde sa dobre cítite.
Huawei Mate 20 Lite
Canon EOS 5D II + 70-300mm
@ pali hradiský