VČELÁRIK ZLATÝ, SLOVENSKÝ PAPAGÁJ ALEBO VLHA PESTRÁ

Je to už dávno, čo som sa tak intenzívne venoval foteniu zvierat (a ftákov zvlášť) ako posledné obdobie. Tento druh fotografie chce fakt veľa času a trpezlivosti. Častokrát presedíte hodiny v kryte alebo na okraji potoka a nič nenafotíte. Preto si fakt vyberám, čo idem a čo nejdem (s ohľadom na čas nie na trpezlivosť) fotiť. Pamätám si (10 rokov nazad) ako bolí TOP lokality na fotenie tohoto krásavca. Včelárik zlatý (alebo Slovenský papagáj) bol chránený ako poklad hlavne medzi fotografmi wildlife, ktorí ho mali samozrejme hneď po rybárikovi riečnom ako trofej, ktorú jednoducho každí wildlife fotograf musel mať nafotenú. A tak sa často stávalo, že pri hniezdiskách (nebolo ich veľa) sa často stretlo vedľa seba niekoľko fotostanov, čo malo za následok, že sa dané lokality uzavreli. To všetko bolo, keď som bol v Čechách. Na Slovensku bola vtedy známa akurát lokalita pri Sanbergu.

Dnes už je to trošku lepšie. Aj hniezdisk je viac aj fanatikov z radu fotografov, ktorí idú za fotkou ako za trofejou, je menej. Na lokalitu som sa dostal tesne po tom ako prileteli z teplých krajin. Včeláriky sa len okukávajú a hľadajú, ktorú noru z minulých rokoch si upraviť a obsadiť, alebo si postaviť úplne nový domov pre zahniezdenie. Občas z lokality zrazu na polhodinu zmiznú. Zázračne utíchne celé koryto takmer vyschnutej rieky. Počuť iba vrabce a sýkorky, ktoré si obsadili prázdne nory z minulých rokov. Napriek tomu, že hniezdia na pomerne rušnom mieste, vôbec im to nevadí. Ak sa priblíži človek, ktorého je teraz v prírode nejako veľa, vyletia s charakteristickým piskotom a keď sa situácia ukľudní, o5 nerušene pokračujú v sedení alebo vyhrabávaní nory.

Sedím bez krytu na dostrel 300fky. To znamená, že niečo okolo 15m od nich a po pár minútach už na mňa vôbec nereagujú. Prekrytý len sieťkou cez hlavu. Akonáhle fotograf zmení svoj tvar človeka, väčšinou to na vtáky funguje. Postavu poznajú dokonale a chránia sa pred ňou. Ale takto zhrbený ich ruší len odraz zo šošovky objektívu ak sa zaleskne keď na neho zasvietí slnko. Samozrejme platí, že čím menej pohybu, tým lepšie. Ale zajac hopkajúci iba pár metrov odo mňa (neviem ho zaostriť, to znamená, že je bližšie ako 3m) ma utvrdzuje v tom, že som ukrytý dobre. Dokonca aj keď sa na oblohe objaví dravec tak sa ukryje zase iba pár metrov odo mňa do húštia. Už som skoro aj zabudol, ake sú nádherné tieto fotolovy. Treba na nich však veľa času. A tak si vyberám, čo budem chodiť fotiť. Častokrát je to presedenie na jednom mieste aj niekoľko hodín a domov idete bez jedinej fotky. Našťastie, niekoľko opakovaných návštev pri včelárikovi mi pomohlo aj k pár fotkám.



Technika:

  • fotoaparát: Canon EOS 40D, EOS 5DII
  • objektív: Canon EF 300mm f/2,8L + TC 1,4x + TC 2x
  • statív Manfrotto a podomácky vyrobená gimbal hlava
  • maskáčova sieťka
  • stolička na dlhé sedenie pred norou

Včelárik zlatý (Slovenský papagáj) alebo Vlha pestrá

Sťahovavý vtáčik, ktorý má rád teplé podnebie. K nám prilieta na jar a buduje si nory, najradšej v pieskovcových stráňach. Krásne sfarbený a spolu s rybárikom krásne dopĺňa farebnú škálu v prírode. Ak k týmto dvom pridáme ešte krakľu a dudkom máme kompletku krakľovcov. Vytvára väčšinou kolónie.







@ pali hradiský