Človek jazdí po svete a nevie čo má doma. Teda vlastne aj vie, len nevie prečo to nevyužíva. Roky robím workshopy a hľadám krásne miesta v okolitých krajinách ako je Poľsko, Taliansko, Slovinsko, Rumunsko… A to ich navštevujem opakovanie, niektoré aj niekoľkokrát ročne. Ale na Poľane, tu doma, som bol prvýkrát. Máme my doma krásne. Z našej východnej strany poznám od Tatier cestu tak akurát po Muráň, ďalej je to pre mńa neznáma a až po Látky, čo bude naša základňa na najbližšie dni, je to pre mňa romantika. Romantika pre mňa, nočná mora pre Dominiku. Lebo ja sa obzerám (za volantom) a ona ten volant drží.
.Canon EOS 40D, canon 70-300
Keď sme boli v Poloninách tak mi Palo (Gorog) spomínal, že má na Veľkú noc voľno a na Hriňovej budú rozkvitnuté čerešne. Chudák asi netušil, že sa k nemu s celou rodinkou pridám. Deti mu všetko jedli z taniera, musel sa o nás starať, stále počúvať Gretkine historky, … Ale prežil 🙂 A dokonca nám hneď na druhý deň, keď sme sa šli prejsť k vodopádu Bystrô spravil krásne videjko, ktoré ma o5 posunulo k tomu, že je načase vymeniť moju NOKIU C2 za niečo viacúčelové. Až sa naučím ako ho pridať na webstránkuk, tak to aj spravím.
Poľanu najviac zacharektizovalo keď sme na Veľký piatok hľadali cestu ku kostolu, ktorý vidno odkiaľkoľvek. Ale keď sa k nemu chcete dostať zo susedného hrebeňa, kde ste vzdušnou čiarou tak 200m, tak autom (ak nájdete cestu) to trvá 20 minút. Ranné a večerné fotenie sme si s Palom užili, kým mi rodinka na hotely spala. Na nočné fotenie sme energiu fakt nemali. Krajina je to luxusná, pre teleobjektív ako stvorená. Stačí si nájsť nejaký výrez v krajine a cwaknúť.
@ pali hradiský / www.fotoTATRY.sk