.alebo vrtochy počasia? V poslednom roku sa mi to stalo niekoľkokrát. Jednoducho som vyrazil za fotením za úplne iného počasia ako nakoniec bolo neskôr, keď som fotil. A to napriek poctivému sledovaniu predpovedí a vývinu počasia. Ale je pravda, že už aj na to kašlem a nespolieham sa na predpovede. Jednoducho idem vtedy, keď mám čas. Vyjde alebo nevyjde. Naposledy sa mi to stalo v novembrovom Toskánsku, počas fotografického workshopu, a to hneď dvakrát. Keď som hľadal to svoje miesto na fotenie západu slnka pod San Gimignianom, pršalo. A bolo to moje vytipované TOP miesto na zábery z drona, no počasie bolo proti. Čas rýchlo ubiehal, pomaly sa stmievalo a, samozrejme, stále pršalo. Už nebolo na čo čakať. Vytiahol som foťák a skúsil som to dať vďaka dvom filtrom ( LEE little stopper a RAYMASTERs full ND 16) na dlhší čas. Počas exponovania sa do obrazu privalila hmla pod mesto, začalo viac fúkať i pršať. Pod dáždnikom som tajne dúfal, že fotka vyjde. Prepočty expozície dávali nádej. Napokon, veď aj tak už vďaka dlhému času na iný pokus nebol priestor. Keď skončilo exponovanie a začalo odšumovanie dlhej expozície, vrchný filter bol posiaty mnohými kvapkami. Nakoniec výsledok celkom príjemne prekvapil a fotoaparát zachytil to najkrajšie, čo sa pred ním počas tých pár minút prestriedalo.
© pali hradiský / www.fotoTATRY.sk